Čo sa stane so sliepkami po ich uhynutí?

Po uhynutí sliepky prechádza jej telo rôznymi zmenami v rámci prirodzeného procesu rozkladu. Tu je to, čo sa zvyčajne deje:

> Rigor Mortis :Krátko po smrti svaly v tele sliepky stuhnú v dôsledku biochemickej zmeny nazývanej rigor mortis. Táto stuhnutosť sa zvyčajne prejaví v priebehu niekoľkých hodín a môže trvať až 24 hodín.

> Algor Mortis :Keď telo stráca teplo, začína sa ochladzovať, proces nazývaný algor mortis. Rýchlosť ochladzovania závisí od faktorov, ako je teplota prostredia a veľkosť sliepky.

> Dehydratácia a autolýza: V priebehu času telo stráca vlhkosť odparovaním, čo spôsobuje vysušenie pokožky a tkanív. Súčasne bunky v tele začnú rozkladať proces známy ako autolýza. Enzýmy v bunkách začnú tráviť tkanivá, čo vedie k postupnému rozkladu tela.

> Bakteriálna akcia: Ako rozklad pokračuje, baktérie z prostredia a slepačieho čreva začnú kolonizovať telo a rýchlo sa množiť. Tieto baktérie urýchľujú rozpad tkanív, produkujú plyny a nepríjemný zápach.

> Fázy rozkladu: Proces rozkladu možno rozdeliť do niekoľkých etáp:

a. Čerstvé :Telo je neporušené, s minimálnymi známkami rozkladu

b. Nafúknuté :Plyny produkované pôsobením baktérií spôsobujú opuch tela, často sprevádzaný zelenkavým sfarbením.

c. Aktívny pokles :Telo prechádza rýchlym rozkladom, s výrazným rozpadom tkaniva a silným zápachom.

d. Pokročilý pokles :Väčšina mäkkého tkaniva sa rozložila a zanechala po sebe kosti, perie a srsť

> Skeletonizácia: Nakoniec sa všetko mäkké tkanivo rozloží a zostane len kostra. Rýchlosť rozkladu sa môže meniť v závislosti od faktorov, ako je teplota, vlhkosť a prítomnosť lapačov. V prirodzenom prostredí môžu kosti zostať odkryté a postupom času postupne zvetrané. Alternatívne môžu byť pochované, uchované v pôde alebo odnesené mrchožrútmi.